Áno, tento nadpis ma momentálne celkom presen opisuje.. Možno sa pýtate prečo a čo tu teraz vôbec robím. No tu je odpoveď. Akoby nestačilo, že už tri dni trápi môj 14-ročný organizmus nádcha, teraz už ani nejdem na výlet. Dôvod?! Veľmi jednoduchý. Môja nešikovnosť a umenie sa dokaličiť. Áno, presne.. Včera, kvôli dňu detí ktorý je síce až dnes ale to je vedľajšie, sme mali ísť do kina.. Aj sme išli ale ešte pred tým nám prisšla učiteľka rozdať info. o výlete. A ja, ako som ku nej išla, zrazu som sa zviezla na zem a bolo to. Čo bolo horšie, spadla som iba na ľavú časť tváre (teda hlavne) a tak ma učiteľka odviedla k umývadlu aby som si ju trochu opláchla keďže to neznesiteľne bolelo ako keby vám na hlavu spadlo niečo ťažké a vy sa toho neviete zbaviť. Hlava sa mi krútila a tá bolesť bola strašná. Tak som sa nejako dotackala k umývadlu, a štýlom jedným uchom dnu a druhým von som ju počúvala. Išli sme do kina (film Ja, zloduch - odteraz ho milujem :D) a keď som sa vrátila domov zistila som, že nad ľavým okom pod obočím mám takú fajnú modrinu aj keď, chvalabohu ju nie je vidieť. Ale keďže dnes ráno mi nebolo najlepšie, tak ostanem najbližšie 3 dni doma a budem si domýšlať, čo asi robia. Ráno mama telefonovala učiťeľke, a tá sa hneď strachovala, či to nie je z toho pádu a či nemám otras mozgu aj keď len slabý... Po pravde, nevylučujem to... Ale tak čo už... A toto je môj úžasný život. Pekný nie ??